SYČANIE MAČKY - ČO TO ZNAMENÁ?
Syčiaca mačka je úplne normálny pohľad. Predpokladám, že väčšina z vás sa s ním už stretla, hoci možno nie všetci viete, prečo mačka syčí. Je to prejav agresie (čo je asi prvá vec, ktorá vám napadne)? Alebo je to niečo úplne iné? Odpovede na tieto otázky by sme mali hľadať analýzou situácií, v ktorých naše domáce zvieratá vydávajú tento pre naše uši nepríjemný zvuk. A keď ich spoznáme, budeme vedieť, ako sa zachovať, keď mačka syčí na nás alebo na iné zvieratá.
Syčiaca mačka alebo niekoľko slov o mačacej reči
Mačky - na rozdiel od všeobecného presvedčenia - vedú pomerne rozsiahly spoločenský život. Vyvinuli si preto zložitý komunikačný systém, ktorý využívajú na medziľudské kontakty, a to tak so svojimi partnermi, ako aj so zástupcami iných druhov vrátane ľudí.
Kočičia reč je oveľa zložitejšia, než si myslíme. Tvorí ju predovšetkým reč tela, ale v komunikácii našich domácich miláčikov zohrávajú veľkú úlohu aj pachy. Mačacia reč sa skladá aj z mnohých a veľmi rozmanitých zvukov. Pri vzájomnej komunikácii a komunikácii s nami mňaukajú, vrčia, vrčia, vrčia a samozrejme... syčia rôznymi tónmi.
Mačacie syčanie teda nie je ničím iným ako jednou zo súčastí komplexného komunikačného systému. Ak budeme poznať význam tohto zvuku (a všetkých ostatných), budeme schopní lepšie porozumieť nášmu vrčiacemu zverencovi.
Prečo mačka syčí?
Zvuky, ktoré mačky vydávajú, sú často vonkajším prejavom emócií, ktoré prežívajú. Vrčanie môže vyjadrovať spokojnosť, mňaukanie osamelosť a vrčanie hnev. A aké emócie sprevádza syčanie? To sa dá pomerne ľahko zistiť, ak analyzujeme situácie, v ktorých mačka syčí.
Videli ste už mačku syčať na psa? Pravdepodobne áno, pretože je to bežné správanie chlpatých mačiek, ktoré sa stretnú s neznámym príslušníkom druhu. Platí to najmä v situáciách, keď je mačka "zahnaná do kúta" štekajúcim domácim zvieraťom, ktoré je väčšie a silnejšie ako ona. V takom prípade môže mačacie syčanie prejsť do piskotu a prskania.
Ako si môžete ľahko domyslieť, emóciou, ktorú naše zvieratko v takýchto situáciách pociťuje, je strach z väčšieho a silnejšieho zvieratka. Naznačuje to sprievodná syčiaca mimika a držanie tela. Mačka sklopí uši, oči má široko otvorené, niekedy padne na zem alebo vyklenie chrbát a jej svaly sú viditeľne napäté. Podľa správania zvieraťa môžeme zistiť, ako veľmi je vystrašené.
Mačacie syčanie je teda príznakom strachu. Zviera vydáva tento zvuk, keď pociťuje strach zo psa, súpera svojho druhu, iného zvieraťa alebo človeka, prípadne aj z nešpecifikovanej hrozby.
Úzkosť však môže byť sprevádzaná hnevom. Keď táto emócia začne prevládať, syčanie sa zmení na piskot alebo dokonca špecifický krik, po ktorom zvyčajne nasleduje útok na nepriateľa. Mačky často útočia zo strachu v situáciách, keď nemajú možnosť úniku. To sa, žiaľ, stáva, keď je chlpatá mačka uzavretá medzi štyrmi stenami bytu.
Pre opatrovateľa, ktorý miluje svojho vrčiaceho domáceho miláčika, je ťažké uveriť, že by sa ho mohol báť, a predsa sa to stáva. Keď mačka syčí na svojho majiteľa, môžeme si byť istí, že sa ho bojí. A keď nemá možnosť úniku a je nútená byť v neustálom kontakte s človekom, ktorý v nej vyvoláva strach, môže chlpatá mačka začať útočiť na svojho chovateľa.
Mačka syčí, pretože chce vyzerať hrozivo
Mačacie syčanie nie je len prejavom strachu. Týmto nepríjemným zvukom chce chlpatá mačka zastrašiť aj domnelého alebo skutočného nepriateľa. Preto syčanie zvyčajne sprevádzajú aj iné výhražné signály, napr. nastražené uši a štekot tesákov.
Treba sa však spýtať, prečo práve syčanie plní túto funkciu a nie nejaký iný zvuk. Existuje veľmi zaujímavá teória, ktorá to vysvetľuje. Medzi jej zástancov patrí známy britský zoológ Desmond Morris.
No práve preto znie tento zvuk tak hrozivo, pretože pripomína syčanie hadov! Mačka syčí preto, lebo sa vydáva za tohto plaza a chce vyzerať oveľa nebezpečnejšie, než v skutočnosti je. Ide o druh ochranného správania, ktoré sa nazýva mimikry.
Napodobňovanie správania nebezpečných živočíšnych druhov a dokonca aj ich fyzická podobnosť nie sú vo svete zvierat ničím výnimočným. Takto sa jednotlivé druhy bránia proti svojim nepriateľom. Hoci mačky sú samy o sebe dravce, so svojou malou telesnou veľkosťou sú vystavené útokom mnohých iných mäsožravcov.
Predstieranie, že ste had, je pomerne účinný spôsob, ako odradiť nepriateľov. Jedovatí zástupcovia týchto plazov patria k najnebezpečnejším tvorom na Zemi. Preto mnohé druhy pociťujú vrodený strach z hadov a vyhýbajú sa kontaktu s nimi. Boja sa ich aj mačky.
Desmond Morris, ktorého som už spomínal, ďalej tvrdí, že mačky sa podobajú hadom nielen syčaním. K tomuto účelu slúži aj základné sfarbenie srsti našich domácich miláčikov, ktoré mali ich divokí predkovia. Tabby mačka, ktorá leží schúlená na zemi, vraj z diaľky pripomína jedovatého plaza.
Syčanie mačky - čo s tým?
Syčanie mačky je úplne prirodzené, normálne a vrodené správanie. Problémom sa stáva až vtedy, keď mačka syčí na majiteľa, prípadne na iných členov zvieracej rodiny. V žiadnom prípade by sme sa však nemali snažiť chlpatú mačku zastaviť, okríknuť ju alebo potrestať za toto správanie. Musíme si totiž uvedomiť, že skutočným problémom nie je syčanie, ale úzkosť, ktorej je tento zvuk príznakom.
Našou úlohou je teda nájsť zdroj mačkinho strachu a odstrániť ho alebo presvedčiť mačku, že jej strach je neopodstatnený. Potom sa chlpatá mačka prestane báť a keď sa tak stane, nebude syčať. Nie vždy je to ľahké realizovať, ale vždy je dôležité sa o to pokúsiť a prispôsobiť opatrenia konkrétnej situácii.
Predstavte si napríklad, že mačka syčí na iné zviera v našom dome. V prvom rade musíme vziať do úvahy, či sa toto zviera práve dostalo pod našu strechu, alebo či s mačkou žije už dlhší čas a konflikt sa začal až teraz.
Je úplne normálne, že sa mačka bojí neznámeho zvieraťa. Najväčšou potenciálnou hrozbou pre chlpatú mačku je iný príslušník jej druhu alebo pes. Veľký papagáj alebo králik však môže mrouskajúcu mačku tiež vystrašiť, ak sa s takýmto tvorom nikdy predtým nestretla, pretože od narodenia žila v izolácii od sveta.
Pri väčšine nových zvieracích členov rodiny sa mačka rýchlo naučí, že pre ňu nepredstavujú hrozbu. Musíme len umožniť vrčiacemu zvieratku, aby sa zoznámilo so svojimi novými spoločníkmi, hoci len cez mreže klietky v prepravke.
Mačke môže trvať trochu dlhšie, kým sa spriatelí so psom. Najmä ak je štekajúce zvieratko dospelé a oveľa väčšie ako náš chlpáč. Mačky sa ľahšie dajú presvedčiť šteniatkami, pretože batoľatá sú od prírody dôverčivé a priateľské voči svojmu okoliu a iným zvieratám.
Najväčšie problémy máme, keď do domu privedieme novú mačku. Vtedy totiž do hry vstupuje vnútrodruhová rivalita. Uvedomme si, že mačky sú teritoriálne zvieratá, takže nového chlpáča bude obyvateľ s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za rivala, ktorý chce zabrať jeho územie.
Samozrejme, môže sa stať aj to, že zvieratá, ktoré predtým žili vo vzájomnej harmónii, sa z nejakého dôvodu dostanú do konfliktu. Vtedy je našou úlohou nájsť príčinu sporu a zmierniť ju vhodnou behaviorálnou terapiou.
Najhoršia situácia je, keď mačka syčí na svojho majiteľa. Znamená to, že jej dôvera k opatrovateľovi bola narušená, čo by sa nikdy nemalo stať. Príčiny môžu byť naozaj rôzne, ale takmer vždy je na vine človek so svojím správaním, hoci nemožno vylúčiť ani iné zdroje problémov, napr. zdravotné. Nie vždy je možné určiť príčinu, ale vo väčšine prípadov sa dá obnoviť správny vzťah medzi človekom a mačkou.
A ešte jedna vec - nie je ničím výnimočným, že mačka syčí na novorodenca, ktorého priniesli do domu. Teraz už viete prečo - jednoducho sa ho bojí, pretože také stvorenie ešte nikdy nevidela. Nechajte vrčiace zvieratko, aby sa s bábätkom zoznámilo, a všetko bude v poriadku.
Kocúr syčí, alebo diabol nie je taký zlý, ako ho maľujú
Ako vidíte, syčanie mačiek nie je až taký veľký problém, ako sa môže zdať. V skutočnosti by sme mali zasiahnuť len vtedy, ak toto správanie signalizuje vážny problém so správaním a narušený vzťah medzi nami a naším vrčiacim chránencom alebo ním a zvyškom domácnosti. Takéto situácie by sme nemali podceňovať, pretože majú negatívne dôsledky. Našťastie je pomerne jednoduché problém vyriešiť - ak to nedokážeme sami, oplatí sa požiadať o pomoc behavioristu mačiek.
